Kategória: Aktuality zo zbierky zákonov SR

Koniec platnosti kvalifikovaných certifikátov pre elektronický podpis

Ministerstvo vnútra upozorňuje všetkých aktívnych používateľov elektronických občianskych preukazov, ktorým bol vydaný občiansky preukaz pred 20. júnom 2021, že iba do 31. decembra majú možnosť využívať služby elektronického podpisu. 1. januára 2023 končí platnosť certifikátov pre elektronický podpis. Podľa rezortu vnútra ide o minimálne 30 000 ľudí, ktorí aktívne využívajú elektronicky podpis na svojom občianskom preukaze. Občianske preukazy vydané od 21. júna 2021 budú aj naďalej v platnosti, pretože využívajú iný typ čipov a budú mať stále platnú certifikáciu. 

Osoby nevyužívajúce elektronický podpis nie sú ovplyvnené koncom certifikácie, pretože pre všetkých bude možné sa aj naďalej prihlásiť do informačných systémov verejnej správy a tiež bude možné sa prihlásiť do elektronickej schránky na www.slovensko.sk. 

Výmena občianskych preukazov z dôvodu vypršania platnosti bude bezplatná, ale odporúčame všetkým, aby si rezervovali termín už v najbližších týždňoch kvôli vyťaženosti klientskych centier a čakacím dobám.  

Postup a ďalšie informácie sú dostupné na stránkach Ministerstva vnútra.

Opatrenie o úprave súm základnej náhrady známeho ako kilometrovné

Vydaním nového opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 282/2022 Z.z. došlo k zmene výšky súm základnej náhrady za používanie cestovných motorových vozidiel s platnosťou od 1. septembra 2022, pričom prijatá výška náhrady za 1 km je definovaná na úrovni:

• 0,063 € pre jednostopové vozidlá a trojkolky,
• 0,227 € pre osobné cestné motorové vozidlá.

Na základe prijatia vyššie uvedeného opatrenia sa zároveň ruší platnosť opatrenia č. 117/2022 Z.z., ktoré bolo v platnosti od 1. mája 2022, kde bola výška náhrady definovaná na úrovni 0,059 € pre jednostopové vozidlá a trojkolky a 0,213 pre osobné cestné motorové vozidlá.

Opatrenie o úprave súm minimálnej mzdy za rok 2023

Mesačná minimálna mzda platná pre rok 2023 je definovaná oznámením opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 300/2022 Z.z., pričom jej úroveň bude 700 € mesačne pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 4,023 € pre zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou. Na uvedenú mesačnú minimálnu mzdu vo výške bude mať v roku 2023 nárok ten zamestnanec, ktorý bude mať plný pracovný úväzok. Ide o 64 € zvýšenie v porovnaní s rokom 2022, kedy bola minimálna mesačná mzda na úrovni 646 €.

Zároveň so zmenou úrovne minimálnej mzdy bolo prijaté aj oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 301/2022 Z. z., ktoré stanovuje sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce na rok 2023. 

Sumy jednotlivých mzdových nárokov podľa druhu odmeňovania sú zobrazené v tabuľke:

Sumy minimálnej mzdy podľa druhu odmeňovania a stupňa náročnosti

Metodický pokyn k zdaniteľnosti príspevku na stravovanie platný od 1. septembra 2022

Portál Finančnej správy Slovenskej republiky informuje o novom pokyne k zdaniteľnosti príspevku na stravovanie. Vzhľadom k úprave výšky stravného, ktorá sa zmenila na 6,40 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín, tak metodický pokyn aktualizuje jednotlivé výpočty, aby reflektoval túto zmenu. 

Obsahom usmernenia je tiež informácia o účtovaní stravovacích poukážok v papierovej a elektronickej forme. 

Opatrenie o úprave súm stravného

Vydaním nového opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 218/2022 Z.z. došlo k zmene výšky stravného s platnosťou od 1. septembra 2022 pre jednotlivé časové pásma nasledovným spôsobom:

• Pre časové pásmo 5 až 12 hodín je stanovená výška stravného na úrovni 6,40 €,
• pre časové pásmo 12 až 18 hodín je stanovená výška stravného na úrovni 9,60 €,
• pre časové pásmo nad 18 hodín je stanovená výška stravného na úrovni 14,50 €.

Kvôli prijatiu vyššie uvedeného opatrenia sa zároveň ruší platnosť opatrenia č. 116/2022 Z.z., ktoré bolo v platnosti od 1. mája 2022. 

Zlepšenie podnikateľského prostredia

Od 1. septembra 2022 vstupuje do platnosti viacero noviel zákonov na zlepšenie podnikateľského prostredia, v mediálnom prostredí známych pod označením tzv. „podnikateľské kilečko 2“. Konkrétna legislatívna úprava prebieha pod hlavičkou Zákona č. 249/2022 Z. z., v rámci ktorého sa menia a dopĺňajú konkrétne zákony na zlepšenie podnikateľského prostredia.

K zmenám došlo z viacerých dôvodov:

• niektoré úkony a povinnosti boli zbytočne administratívne náročné, resp. boli s ich vykonávaním spojené nepriame finančné náklady,
• tieto povinnosti mohli byť duplicitné, neúmerne komplikované, prípadne bez zjavného účelu a relevancie,
• v istých prípadoch bola slovenská legislatíva prísnejšia, ako minimálne štandardy EÚ.

Medzi konkrétne zmeny patria:

• Z dvoch na štyri roky sa predlžuje lehota, po uplynutí ktorej môže Živnostenský úrad zrušiť SZČO živnosť, ak ju táto osoba nazačala prevádzkovať po vzniku živnostenského oprávnenia, resp. ju bez pozastavenia živnosti prestala prevádzkovať.
• Predaj pyrotechniky kategórii F2, F3, T1 a P1 sa stáva voľnou živnosťou, nie viazanou.
• Vybrané obchodné spoločnosti budú môcť zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov dobrovoľne.
• Predaj alkoholických nápojov v spotrebiteľskom balení bude možný aj bez zamestnávania minimálne 10 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere.
• Bezdymové tabakové výrobky a e-cigarety bude možné predávať cez internet.
• Podmienky na prevádzkovanie detektívnej služby, resp. odbornej prípravy a poradenstva budú zjednodušené.

Opatrenie o úprave súm životného minima

Od 1. júla 2022 dochádza k zvýšeniu súm životného minima a to nasledovne:

• pre jednu plnoletú fyzickú osobu z 218,06 na 234,42 eura,
• pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu z 152,12 na 163,53 eura,
• pre zaopatrené neplnoleté dieťa a pre nezaopatrené dieťa z 99,56 na 107,03 eura.

Legislatívny rámec pre tieto zmeny je § 5 ods. 2 písm. a) zákona o životnom minime, zmena prichádza z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákon o financovaní voľného času dieťaťa (krúžkovné), zvýšenie daňového bonusu a prídavku na dieťa

Značné mediálne pokrytie sa dostalo zákonu o financovaní voľného času dieťaťa, teda takzvanému krúžkovnému a zvýšeniu daňového bonusu a prídavkov na deti. Obe úpravy sú pôvodnou iniciatívou Ministerstva financií.

Ich primárnym cieľom je zvýšenie dostupnosti voľnočasových aktivít pre deti v oblasti vzdelávania,  športu a kultúry. To sa má udiať prostredníctvom finančného príspevku na tieto voľnočasové aktivity.

Najdôležitejšie body:

• ministerstvá školstva a kultúry majú do 1. januára 2023 pripraviť zoznam aktivít, na ktoré je možné čerpať príspevok,
• príspevok bude vo výške 60 eur a budú ho dostávať deti vo veku od 5 do 18 rokov každý mesiac.

Súčasťou tejto legislatívnej úpravy je aj zmena a doplnenie zákona o dani z príjmov – suma daňového bonusu sa bude meniť v závislosti od veku dieťaťa následovne:

• na dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov vzrastie z 43,60 (resp. 47,14) na 70 eur od 1. júla a na 100 eur od 1. januára 2023,
• na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, sa zvýši z 23,27 na 40 eur a následne od 1. januára 2023 na 50 eur.

Zvyšuje sa zároveň aj výška prídavku na deti a to na výšku 30 eur mesačne, od januára 2023 potom na 40 eur mesačne. Z dôvodu tohto zvýšenia sa však ruší jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. Ak dieťa nebude navštevovať školu, výška prídavku bude len polovičná. Výška prídavku sa v rokoch 2022 a 2023 nebude valorizovať.

Usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva

Portál Finančnej správy Slovenskej republiky

Na portále FS vyšlo dôležité usmernenie k výške stravného pre zamestnancov a spôsobe jeho účtovania v sústave podvojného účtovníctva.

V súčasnej úprave platí, že zamestnávateľ je povinný zamestnancovi prispievať na stravovanie vo výške minimálne 55% z ceny jedla a maximálne 55% z ceny stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (cena takéhoto stravného je 6 eur)

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom fyzickej či právnickej osoby, rozumie sa pod cenou jedla hodnota stravovacej poukážky. Jej hodnota musí predstavovať minimálne 75% z ceny stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, to znamená v hodnote minimálne 4,50 eura.

V praxi to teda znamená, že zamestnávateľ na takúto stravovaciu poukážku musí prispievať minimálne 2,48 eura (55% z 4,50 eur) a maximálne 3,30 eura (55% z 6 eur). 

Obsahom usmernenia je tiež informácia o účtovaní stravovacích poukážok v papierovej a elektronickej forme. 

Usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave jednoduchého účtovníctva

Na portáli FS vyšlo zároveň aj obdobné usmernenie vzťahujúce sa na stravovacie poukážky a ich účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva.

Stravovacie poukážky v papierovej forme (ľudovo povedané stravné lístky, resp. gastrolístky) sú v sústave JÚ považované za ceniny a ich menovitá hodnota je cena, ktorá je na nich uvedená. Táto cena sa účtuje v plnej hodnote ceniny, bez ohľadu na prípadné zľavy a provízie poskytnuté sprostredkovateľom stravovacej služby.

Príspevky vynaložené na stravovanie zamestnancov sú v tomto ohľade považované za daňový výdavok, ako uvádza aj § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Informácia k podaniu tzv. mimoriadneho daňového priznania v nadväznosti na oneskorenú registráciu pre DPH

Na portáli FS vyšla informácia určená pre tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré boli oneskorene zaregistrované pre DPH.

Informácie je konkrétne určená pre fyzické a právnické osoby, ktoré boli oneskorene zaregistrované pre DPH z dôvodu oneskorenej žiadosti o registráciu pre DPH, resp. z úradnej moci daňového úradu, pričom toto oneskorenie je viac ako 30 dní od zákonom stanovenej lehoty na podanie tejto žiadosti a zároveň týmto osobám vznikla povinnosť podať si daňové priznanie k DPH za obdobie, kedy mali byť platiteľmi DPH. 

Ak je toto oneskorenie menej ako 30 dní, mimoriadne daňové priznanie k DPH nie je potrebné podávať. 

V informácií je opísanie obdobie, kedy má byť tuzemská fyzická či právnická osoba platiteľom DPH: toto obdobie začína 31. dňom po dni kedy bola táto osoba najneskôr povinná podať si žiadosť o registráciu pre DPH a končí dňom predchádzajúcim dňu registrácie za platcu DPH. 

Výška dane sa vypočíta spätne a to z protihodnoty realizovaných dodávok tovarov či služieb, ktorú tuzemská osoba prijala, alebo má prijať za tieto tovary a služby (podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH).

Zákon proti byrokracii – novela č. 310/2021 Z. z.

Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) má za úlohu odbremenenie občanov a podnikateľov od nadmernej administratívy.

Postupné odbúranie nadmernej administratívnej záťaže prináša aj novela –  zákon č. 310/2021 Z. z., ktorým sa zákon proti byrokracii mení a dopĺňa.

Cieľom uvedenej novely je zrušenie povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe, ale aj redukcia množstva údajov, ktoré sú pri vybavovaní vyžadované. Údaje, ktoré štát k dispozícii už má, si budú oprávnení zamestnanci orgánov verejnej moci získavať sami. Na základe vykonávanej úradnej činnosti si informácie vyhľadajú po získaní prístupu do informačných systémov verejnej správy.

Menovaná novela ovplyvní viacero zákonov. Medzi inými napríklad aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Účinnosť zmien v novele je postupná a to v termínoch k 1. septembru 2021, 1. aprílu 2022, 1. decembru 2022 a 1. januáru 2024.

Podpora v čase skrátenej práce – zákon o kurzarbeite

V Zbierke zákonov č. 215/2021 Z. z. vyšiel nový zákon o podpore v čase skrátenej práce tzv. zákon o kurzarbeite. Cieľom zákona je podpora zamestnávateľa v čase, keď vplyvom vonkajšieho faktora dôjde k obmedzeniu jeho činnosti. Zákon nadobudne účinnosť postupne.

Zákon o podpore v čase skrátenej práce upravuje poskytovanie podpory v čase skrátenej práce. Podporu bude môcť využiť zamestnávateľ na čiastočnú úhradu nákladov na mzdy zamestnanca v čase, keď nemôže zamestnancom prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu. Podpora bude slúžiť na udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie.

Zákon o kurzarbeite dopĺňa ďalšie zavedené opatrenia aktívnej politiky na trhu práce. Má pomôcť riešiť dopad negatívnych vplyvov spôsobených mimoriadnou situáciou, výnimočným alebo núdzovým stavom na zamestnanosť.

Zákon o podpore v čase skrátenej práce sa zavádza ako stály nástroj vo všetkých krajinách Európskej únie a účinnosť nadobudne v termínoch k 31. decembru 2021, 1. januáru 2022 a 1. januáru 2023.

Novela zákona o živnostenskom podnikaní

Podnikanie na základe živnostenského oprávnenia je jednoduchšie. Od 1. augusta 2021 vstúpila do platnosti novela zákona o živnostenskom podnikaní.

Úlohou novely č. 261/2021 Z. z. je hlavne odbúranie nadmernej administratívy a zjednodušenie podmienok pri zakladaní jednotlivých typov živností.

Zmeny sa týkajú nasledovných oblastí:

• zníženie miery regulácie pri preukazovaním odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach, znižuje sa lehota na preukázanie odbornej praxe
• zníženie miery regulácie pri preukazovaní odbornej praxe v odbore pri niektorých viazaných živnostiach, znižuje sa lehota na preukázanie praxe v odbore
• zníženie počtu remeselných živností
• úprava vzniku živnostenského oprávnenia fyzických osôb s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, ani zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, a to priamo v zákone o živnostenskom podnikaní
• úprava minimálnej a maximálnej dĺžky pozastavenia živnosti

Novela ruší povinnosť predkladania údajov, ktoré si živnostenský úrad vie zabezpečiť z príslušných registrov. Týmito údajmi sú napr. miesto a okres narodenia, meno a priezvisko otca, matky a pod. Živnostenský úrad bude môcť žiadať uvedené údaje za účelom zistenia splnenia požiadavky bezúhonnosti len v prípade, ak ich nebude možné získať z informačných systémov.